Prvá špiónska akcia slovenských dokumentaristov v Kongu

Autor: Miroslav Vlček | 27.6.2016 o 11:16 | Karma článku: 5,29 | Prečítané:  2016x

Matúš Jankovič a Matej Kmeť sa približne pred troma týždňami vydali do Konga za Arthurom Sniegonom, zakladateľom českej neziskovky Save Elephants. 

V Kongu si Matúš s Maťom celkom rýchlo zvykli. Najviac času zatiaľ trávia so psami. Arthur totiž v Brazaville založil chovnú stanicu pre psov, ktoré vedia vyčuchať slonovinu, bushmeet, alebo strelivo. Matúš s Maťom pomáhajú s výcvikom, s venčením psov a dokonca majú za sebou už aj prvú misiu. To je asi ich najväčšie dobrodružstvo vôbec.

„Dnes sme sa mali iba pripraviť na zajtrajšiu cestu, no nakoniec sa z toho vykľul zatiaľ najakčnejší a najzaujímavejší deň plný zvratov,“ píše Matúš v denníku z pätnásteho dňa ich cesty. Pôvodne mali v pláne v ten deň navštíviť chovnú stanicu, vybaviť nejaké papiere a odpočinúť si pred dlhou cestou na ich prvú reálnu misiu, na ktorej sú práve v týchto chvíľach.

Tak ako po iné dni, ani v tento sa im nepodarilo stabilne pripojiť na internet, a tak sa s Arthurom vybrali do centrály PALF, aby všetky papiere vytlačili a pripravili tam. Zoznámili sa tam s koordinátorkou Konžskej sekcie PALF, s ktorou chceli hneď natočiť rozhovor do dokumentu, no tá musela odísť s Arthurom na nejaké jednanie. Vrátili sa asi po hodine a hneď na nich bolo poznať, že sa niečo deje.

„Máme misiu, zbaľte sa a ideme!“ vyrukoval Arthur s replikou hodnou hrdinu akčného amerického filmu. Jeden z informátorov PALFu videl totiž dvoch vojakov nastupovať a nakladať plné cestovné tašky do autobusu smerujúceho do mesta. Podľa informátora v nich bol bushmeet. Vzhľadom k tomu, že šli z oblastí, kde pytliactvo prekvitá a neskôr sa ukázalo, že so sebou majú pušky, tak nebolo pochýb, že neprevážajú špinavé prádlo, ale kontraband.

„Autobus nemôžeme zastaviť len tak hocikde a tam ho prehľadať,“ vysvetľoval na ceste v aute našim dokumentaristom Arthur. Musí to vyzerať „prirodzene“, teda odstavíme ho na jednom z checkpointov, ktoré sú na cestách v spolupráci s lokálnymi zložkami. Času teda mali len málo. Museli naložiť psi, zvolať psovodov a predbehnúť autobus na checkpoint.

„Postupujeme príliš pomaly. Arthur otvára okienko a kričí na Sambu, ktorý sedí na klietke so psami v zadnej časti pickapu. Chce vedieť skratku, no ani tá nám vôbec nepomohla. Navyše zrazu, akurát dnes, pozmenili zaužívanú obchádzku na obchvat, čo nám vzalo ďalšie drahocenné minúty,“ čítam v Matúšovom denníku a uvažujem nad tým, či aspoň v niečom budú mať dnes šťastie.

„Všetci sme v napätí a Arhur nám dáva posledné inštrukcie. Maťo sa má držať s veľkým objektívom v úzadí, ideálne v aute. Bude nás tam pomerne dosť a keďže ide o vojakov, nemáme provokovať ani vlastných. Pred pár hodinami nám nechceli dovoliť natočiť ani prípravu bagety na ulici! Ľudia sú tu vážne mimo a z belochov s kamerou ani nehovorím. Ja sa mám držať neďaleko Arthura a psovodov. Točiť môžem, ale iba nenápadne na GoPro, prípadne na telefón,“ popisuje posledné chvíle v aute Matúš.

„V tom momente ako sme všetci pripravení a autobusová stanica je už skoro na dohľad, zjaví sa oproti nám ten autobus. Nestihli sme to... Arthur ale zachoval chladnú hlavu a hneď ako sme boli z dohľadu autobusu rázne otočil auto do protismeru. Náhradný plán. Na autobusovú stanicu sa musíme nenápadne dostať ešte skôr ako oni. Tam bude niekto z nás a pokúsi sa ich aspoň nenápadne natočit. Dôležité sú tváre! Vieme v akej oblasti pracujú, a tak by nemal byť problém ich dohľadať,“ mení sa plán a Matúš ešte netuší, aká rola pripadne jemu.

Autobus sa im nedarí predbehnúť, sú síce len niekoľko áut za ním, ale uviazli v kolóne. Skúsia to teda ináč. Dobehnú na stanicu pešo, a tam pašerákov natočia. Avšak nenápadne, nevedia, či ich na stanici nečakajú ďalšie posily. Mobil, na ktorý by sa dalo točiť má len Matúš s Maťom. Maťo by bol ale svojimi dredami príliš nápadný, a tak je jasné, kto musí vystúpiť, predbehnúť kolónu a počkať si pašerákov na stanici. Matúš. Arthur s ním posiela Piera a Matúšovi buší srdce od napätia: „V tej chvíli si začínam uvedomovať čo sa vlastne deje. Moja prvá reálna špionáž...“

„Čakáme na stanici. Prichádza prvý bus, no ten to s istotou nie je. Keď sa blíži druhý, pýtam sa Piera, či je to ten náš. On krutí hlavou. Myslel som, že ma lepšie inštrukcie, keďže pred chvíľou telefonoval s Arthurom. V tom som si ale všimol, že odtiaľ vychádza nejaký vojak. Hneď som zapol telefón a so zapnutou kamerou sa tvárim, že telefonujem. Prvý z vojakov sa mi hneď stratil, no vďaka Bohu som stihol aspoň toho druhého, staršieho „pupkáča“. V ruke si niesol pušku, hneď za ním mu nejaký jeho pomocník niesol batožinu. Boli to dve veľké napratané tašky, ktoré ten padavan ledva niesol. Príhodne si vybral taxík, ktorý stal rovno oproti mne. Stačilo mi teda iba stáť a nenápadne sa stáčať podľa toho kam šiel,“ píše Matúš vo svojom denníku.

Zo stanice šiel Matúš rovno do centrály PALF, kde ukazoval svoj záznam. „Bol to čudný pocit, keď celá miestnosť skúsených agentov sledovala moje prvé investigatívne videjko potenciálnych pašerákov. Aj ja som až teraz na počítači poriadne videl, čo tam je. Tvár bolo vďaka Bohu vidieť zreteľne, a aj keď bol záber sem tam nepresný, stačilo to. Veď som predsa telefonoval, nie?“

Či to bol skutočne pašerák sa ešte ukáže, ale vďaka Matúšovi má PALF prvú stopu. Ako celé vyšetrovanie dopadne, to teraz Matúš s Maťom, a dokonca ani Arthur nemôžu odhadnúť. Hneď po akcii sa vydali na šesťdňovú cestu do terénu, či Matúšova špiónska práca prinesie nejaký úžitok sa dozvedia až potom, čo sa vrátia. Ja sa už neviem dočkať na ďalšie správy z Konga.

A vy?

Chcete vedieť viac? Sledujte nás na Facebooku.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?